Spomíname - Zvláštny život spisovateľov

Dnes je Sviatok všetkých svätých, zajtra pamiatka zosnulých, myslím si, že je to vhodná príležitosť spomenúť si i na skvelých spisovateľov, ktorí nás už bohužiaľ opustili.

V tomto článku som si pripravila nejaké zaujímavosti zo života spisovateľov, ktorí už nie sú medzi nami. Výber bol čisto spontánny, uvidíme, možno bude niekedy aj nejaké pokračovanie :)

Victor Hugo - spája sa s ním najdlhšia knižná veta s 823 slovami. No zaujímavým faktom je, že aby sa k písaniu vôbec dostal a netúlal sa celé dni po meste, bol nútený vyzliecť sa donaha a prikázať svojmu komorníkovi, aby šaty poriadne skryl. Takto musel zostať vo svojej pracovni a naplno sa sústrediť na písanie. (Aj keď možno našiel odvahu a vybral sa na prechádzku i napriek tomu, nikdy nevieme)

William Shakespeare - na jeho sobášnom liste bolo napísané meno "William Shagspeare", ťažko povedať či sa tento spisovateľ preslávil pod menom, ktoré mu v skutočnosti ani nepatrilo alebo nastala chyba niekde pri vydávaní tohto dokumentu. Polemizuje sa však aj o tom či bol vôbec Shakespeare skutočnou postavou...

Roald Dahl - plánoval napísať tretiu knihu o Charlie Bucketovi (Charlie v Bielom dome), no zomrel skôr, než ju mohol dokončiť. Ako školák bol ochutnávačom Cadbury čokolády a to bola i jeho neskoršia inšpirácia pre napísanie knižky Charlie a továreň na čokoládu. Je to práca, ktorú by chcel mať v tejto dobe nejeden školák alebo i dospelý, no nie? 

Anne Brontëová -  na náhrobnom kameni mala napísaný vek v čase smrti 28 rokov, pričom v skutočnosti mala 29.

F. Scott Fitzgerald - raz tancoval na trávniku pred vydavateľstvom Doubleday, aby prilákal Josepha Conrada, no nepodarilo sa mu to. Jeho plány zmaril domovník, ktorý si ho všimol a vyhodil ho.

Terry Pratchett - prvou voľbou jeho kariéry nebol žurnalista, tým sa stal až neskôr, Terry chcel byť vždy astronómom. Písal poviedky pod pseudonymom "Uncle Jim". Do roku 2005 bol najpredávanejším autorom vo Veľkej Británii, potom mu toto miesto vyfúkla J. K. Rowling, ale i tak mu patrilo krásne druhé miesto. I napriek Alzheimerovej chorobe sa nevzdal a pokračoval v písaní.

Hans Christian Andersen - jeho rozprávky nemali sprvu úspech, rodičia ich začali čítať svojim deťom až 10 rokov potom ako vyšli. Sám Christian nebol veľmi atraktívny, a tak sa vraví, že knižku Škaredé káčatko napísal z vlastnej skúsenosti. 

Ako 14-ročný sa presťahoval do Copenhagenu, kde si hľadal prácu ako herec. Mal krásny hlas, no onedlho na to začal mutovať, a tak sa rozhodol venovať radšej písaniu. Dokonca dostal peniaze od kráľa, aby mohol cestovať po Európe.

Harper Lee - mala i prvé meno Nelle, ktoré však nepoužívala (bála sa, že ho skomolia na Nellie), je to meno jej babičky odzadu - Ellen. Už od detstva bola veľmi dobrou priateľkou s Trumanom Capoteom (autor knihy Raňajky u Tiffanyho). 

Jej prvou publikovanou knihou bola knižka Nezabíjajte vtáčika, ktorá u nás nedávno vyšla v novom šate. Nebola to však prvá knižka, ktorú napísala, tou bola kniha Postav hliadku, ktorá bola publikovaná až po veeeľmi dlhom čase od doby, kedy ju napísala a to v roku 2015. Harper toho mala veľmi veľa spoločného so Scoutom Finchom.

Charles Dickens - radí sa k skutočným čudákom. Počnúc od toho, že jeho posteľ musela byť otočená na sever všade, kde spal až po jeho "fetiš" na mŕtve telá. Keď nepísal o lakomcoch alebo hladných sirotách, tak s chuťou trávil čas v parížskych márniciach, čo bolo vtedy niečo ako dnes návšteva kina. Mal takýto morbídny koníček, mŕtve telá ho totiž neuveriteľne fascinovali, či už to boli obete vrážd, samovrahovia, obete požiarov či utopenci. Vravieval, že ho do márnice tiahne akási neviditeľná sila, dokonca tam strávil Vianoce i Nový rok.

Agatha Christie - jedna z jej kníh zachránila tri životy. V knižke Plavý kôň vrah používa tálium sulfát, jed, ktorý spôsobuje dýchacie ťažkosti, nezreteľná reč, mdloby, strata vlasov, a potom smrť. Po prečítaní tejto knihy čitatelia nadobudli tieto znalosti a väčšinou čistou náhodou objavili, že sa jedná práve o tento jed a zachránili, tak niekomu život. Istú úlohu v tom zohráva aj Agatha, nebyť jej, tak by títo ľudia takéto šťastie nemali...

Postavu Hecula Poirota rada nazývala "odporným, bombastickým, únavným, egocentrickým malým hajzlom". 

Sir Arthur Conan Doyle - jeho syn zahynul v prvej svetovej vojne, čo bol dôvod prečo sa začal venovať spiritualizmu a zúfalo sa snažil rozprávať s mŕtvymi. Takto sa spriatelil dokonca s Harrym Houdinim a až dokonca veril v jeho nadprirodzené schopnosti.

Do času, kým Doyle napísal Stratený svet sa termín dinosaurus nespomenul vyše dvoch storočí. Táto myšlienka dinosaurov v beletrii, inšpirovala množstvo iných románov, ale i filmov, vrátane Jurského parku a King Konga.

Jeho prvá kniha, sa stratila na pošte na ceste k vydavateľovi. Rozhodol sa, že knihu prepíše z pamäti, to čo si pamätál, dostal sa cez  strán, no nakoniec to vzdal a pustil sa do iného projektu - A Study in Scarlet (Studie v šarlátové).

Rovnako ako jeho postava, aj Doyle sa rozhodol, že sa stane detektívom a začal sa zaujímať o záhadné prípady. Zúčastnil sa taktiež lovu vo Whitechapel na Jacka Rozparovača. Domnieval sa, že sériový vrah je v skutočnosti žena vydávajúca sa za pôrodnú asistentku, aby si tak ľahko získala dôveru žien a mohla kľudne nosiť zakrvavené oblečenie, bez toho, aby vzbudila pozornosť. 

Virginia Woolfová - mala naozaj ťažký život. Ako šesťročná bola znásilnená dvoma nevlastnými bratmi, čo ju poznačilo na celý život. Jej staršia sestra ju vraj týrala a v škôlke sa jej vysmievali spolužiaci - volali ju "koza". Na jej dom v Rodemelle dokonca spadla bomba, čo už nezvládala. Neskôr sa zoznámila s budúcim manželom Leonardom Woolfom, s ktorým si neskôr kúpili ručný tlačiarenský stroj a založili si vydavateľstvo - Hoghart Press. Vydali tak niektoré Virginiene diela, ale i zbierku básni od T. S. Eliota a dielo Sigmunda Freuda. Virginia sa počas svojho života pokúsila viackrát o samovraždu. Posledný pokus bol úspešný, utopila sa po skoku do rieky Ouse,

Toto bolo zopár faktov a zaujímavostí zo života vybraných spisovateľov, dúfam, že ste sa dozvedeli niečo nové. Dokonca je možné, že na niektorých z nich sa bude teraz dívať úplne inak ako doteraz. Nič však nemení na tom, že od knihomoľov by bolo pekné si v týchto dňoch, kedy máme spomínať na svojich blížnych a milovaných zosnulých, spomenúť aj na svojich obľúbených spisovateľov, ktorý už nie sú medzi nami a nemôžu nám život zahŕňať ďalšími úžasnými dielami.  :(

Zaspomínajme si i na tých, ktorí na seba zanechali spomienky v podobe kníh. Spomíname....

Máte nejakého obľúbeného spisovateľa, ktorý nás už navždy opustil, ale stále žije prostredníctvom kníh? Viete o ňom nejakú zaujímavosť, ktorú ostatní vedieť nemusia a mohla by ich šokovať? Rada si ju prečítam :)