sobota 7. júla 2018

Ja a knižnice?

Knižnice patria neodmysliteľne ku knihomoľom alebo knihomoli do knižnice, či nie? A aký mám k nim vzťah ja? 
Áno, sú to úžasné miesta plné kníh, no nie úplne každý tu rád zavíta, pre niektorých je to však raj. A ako som na tom s knižnicami ja? Začnime pekne od začiatku.

Prvýkrát som si založila členstvo v knižnici, keď som mala sotva osem rokov. Áno, dosť mladý vek na to, aby som sa stala takou tou pravou vášnivou čitateľkou, ktorá má nos neustále v knihách. Sama sa čudujem, čo mi to napadlo, veď vedela som v tej dobe vôbec naozaj čítať? Čítať určite, ale prečítať na jeden nádych knihu, sotva. Celé mi to príde ako akýsi vtip.
Nuž ako som sa do tej knižnice vôbec dostala? Poviem vám. Za všetkým hľadajte priateľov. Veru, mala som najlepšiu kamarátku, o rok staršiu, no v škole bola predo mnou až dva roky, keďže ako septembrovému dieťaťu mi zle vychádzajú roky. Je možné, že ona ako štvrtáčka mala už i nejaké to povinné čítanie. A keďže som sa popri nej nechcela nechať zahanbiť, tiež som si tu vyberala kadejaké knižky, prvoradé však bolo, aby tam boli obrázky, čím viac, tým lepšie a pomenej textu. Nemohli to však byť žiadne príbehy o princeznách, tie sú predsa pre bábätká!
Ako tak spomínam, tak je pravdou, že nie všetky z týchto kníh, ktoré som si požičala, som naozaj aj prečítala. Bola som predsa len na prvom stupni a hoc i len taká 100 stranová kniha mi robila teda problém.
A tak si pamätám, že sme takto s tou mojou kamarátkou chodili do knižnice, ani nie 5 minút chôdze od našej bytovky. Niekedy sme si požičali i rovnaké knihy, že ich budeme čítať spolu a potom sa o tom rozprávať. Na to rozprávanie však nikdy nedošlo, zrejme sme mali  na preberanie lepšie témy :D
Úplne jasne si spomínam i na to, keď som si vybavovala svoj prvý čiateľský preukaz, doteraz ho mám doma a samotné členské stálo v tej dobe len 10 korún. Čo ak si porovnám s dvojkorunovým pelendrekom, ktorý bol fuč za pár sekúnd, tak bola naozaj smiešna suma. Neskôr to bolo už 50 centov, čo je stále celkom málo.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt library
A viete, že je celkom možné, že to, čo som vám práve opísala ani neboli moje prvé skúsenosti s knižnicou? Niečo sa mi marí, kdesi hlboko v pamäti, že do knižnice sme chodili už ako škôlkari. Nebolo to však za účelom kníh, ale skôr celkového vzdelávania, poznávania, kedy nám pani knihovníčky vždy prichystali nejaké hry a obdobnú zábavu.
Do tej istej knižnice, kde sme z času na čas zavítali zo škôlky som začala už pravidelnejšie chodiť aj zo školy vrámci vyučovania alebo družiny. Nečudo, veď to bola Knižnica pre deti a mládež mesta Košice.
V rámci programu nám vždy predstavili nejaké zaujímavé knižky, ktoré sme si neskôr mohli požičať. Nedávno som mala ešte prístup k archívu výpožičiek ešte aj z týchto dôb, no bohužiaľ menili systém a už to nie je k dispozícii. Bolo by celkom zaujímavé, si to takto spätne prezrieť. Čím sa dostávam k tomu, že áno, stále mám členstvo práve v tejto knižnici, ako v jedinej. No intenzívne premýšľam nad zmenou. Predsa len tým dieťaťom už nie som hodnú chvíľu :D

Z riadkov vyššie vyznieva, že som do knižnice chodila rada, čítala odtiaľ knihy a všetko ostatné, čo knižnice obnášajú. Teraz prejdem skôr na takú tú "temnejšiu" stránku.
Predstava osemročného dievčatka v knižnici vám prišla určite milá (a možno aj nie :D), lenže toto dievčatko tam nechodilo vždy len kvôli knihám. Každý, kto bol niekedy v knižnici vie, že tam sú aj počítače, samozrejme určené hlavne pre vyhľadávanie informácií a štúdijné veci. Mne to však vtedy prišlo ako obrovské lákadlo. A tak, keď mala malá Maťka doma zakázaný počítač, zavítala prvé do knižnice, kde jej vždy ústretová pani knihovníčka povolila prístup na ten knižničný a zábava v podobe online hier či Pokecu sa mohla začať. Ozaj, spomína si ešte niekto na Pokec? :D Sama som skoro zabudla, že niečo také existovalo. Nuž áno, niekedy som chodila do knižnice hlavne i kvôli tomu internetu či hrám, ktoré sme doma hrať nemohli. Teda chodila som tam vždy s kamarátkou...
Po pár rokoch ma však to požičiavanie kníh z knižnice prešlo, členstvo som tam mala stále, ale zavítala som tam len v časoch najvyššej nutnosti. Teda povinné čítanie, na základnej škole sme mali dokopy asi len tri a ak som požadovanú knihu nezohnala u kamarátov či v kníhkupectve ostala mi len táto možnosť. Ale prečo som sa tých knižníc tak trochu štítila? Nuž prišlo mi, že tie knihy tam sú akési škaredé, smradľavé a špinavé, obchytané tisíckami rúk, mnohí ľudia nad nimi jedli, oliali ich. Počas čítania vám z nich vypadúvajú omrvinky z kohosi desiaty a podobne. Táto predstava vo mne ostáva i doteraz, ale už ma neodpudzuje až do takej miery. Vtedy mi totiž tie zožltnuté knihy doslova smrdeli a boli zvláštne na dotyk, nerada priznávam, áno, doteraz si z knižnice takúto knihu často nepožičiam. Je to zrejme už zakorenené kdesi hlboko vo mne.

Do knižnice som začala opäť pravidelne chodiť asi v deviatom ročníku na základnej. Postupne na začiatku strednej som si každý mesiac požičiavala nové knihy a teraz ma to už pomaly opäť opúšťa. Zavítam tam hlavne kvôli povinnému čítaniu, ktorého máme teraz naozaj hojne alebo ak do knižnice dostanú nejakú novú knihu, ktorú si kupovať veľmi nechcem, lebo mi za to pravdepodobne nestojí, ale prečítať si ju chcem aj tak. Vtedy mi to príde ako ideálna voľba.

Nedávno som sa dozvedela, že máme i vlastnú školskú knižnicu, pri akejsi prerábke elektriky v škole som ju dokonca pomáhala aj vypratať a potom opäť zoraďovať knihy podľa abecedy. Tie priestory sú tam naozaj stiesnené a nájdete tam prevažne povinné čítanie, ktoré sa už nenájde ani v osnovách, takže v podstate by som o nič ani neprišla. Doteraz o nej množstvo žiakov ani netuší.

V knižniciach som sa nikdy neskúšala učiť, ako dieťa som tam skôr leňošila na pohodlných kreslách a rozprávala sa s kamarátkou, hoc áno, viem, že v knižniciach by malo byť ticho, ale zrejme sme neboli dostatočne hlučné nato, aby nás niekto okríkol či nebodaj vyhodil. V budúcnosti, zrejme na vysokej škole sa to možno zmení a možno ani nie, hlavne v tej dnešnej dobe internetu.

Nuž, aby som to zhrnula, z tohto môjho "rozprávania" ste si zrejme uvedomili, že knižnicu nepovažujem za žiaden raj, ale ani zbytočnosť, ktorej sa oblúkom vyhýbam. Áno, je to užitočná vec, ak si chcete prečítať nejakú knihu, ktorú si kupovať nechcete alebo ju len jednoducho nikde neviete nájsť, vtedy je to naozaj záchrana! Pre mňa teda knižnica áno aj nie. V poslednej dobe ju naozaj už tak nevyužívam, raz a zase mi slúži ako zámienka na stretnutie sa s priateľmi. Rutina, kedy ideme do knižnice, niekto z nás knihy vráti alebo si ich požičia, zväčša to povinné čítanie a potom skočíme na obed či kávu.

Ako to máte s knižnicami vy? 

piatok 6. júla 2018

✏ Den co den |recenzia



Názov knihy: Den co den
Originálny názov: Every Day
Séria: Every Day
Autor: David Levithan
Počet strán: 344
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2018
Den co den - filmové vydání


Anotácia: Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života.
Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.

Moja recenzia:


Podľa knižky je natočený aj rovnomenný film, ktorý je jedným z dôvodov, prečo som po nej vôbec siahla. Jej prečítanie som sprvu odkladala, no nakoniec na ňu padol šťastný výber pred cestou do Anglicka, kde mi čiastočne skrátila dlhú cestu.
Samotný nápad. Každý deň sa prebudiť v inom tele, každý deň byť niekym iným. Nový život, noví ľudia, priatelia, rodina. Kto by si to rád nevyskúšal sám na vlastnej koži? No časom toho máte naozaj dosť, sami neviete, kým vlastne ste. 
Hlavný hrdina, považujme ho za chlapca, keďže sám seba tak po väčšinu času berie, si týmto prechádza každý deň a dá sa povedať, že si na to už zvykol. Aspoň do takej miery, ako sa na niečo takéto zvyknúť dá, ak vôbec...
Vždy sa prebudí v tele približne rovnakého veku, rôzne je však pohlavie, orientácia, výzor, povaha či príslušnosť, neraz rodine nič nerozumie, resp. musí loviť v pamäti svojho "hostiteľa", aby pochopil, čo od neho vlastne chcú. No nie je to na zbláznenie?
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt every day movie tumblr
Kniha je rozdelená do kapitol, jednotlivých dní, osôb, ktorými sa náš hlavný hrdina stáva. Niektoré majú dosť nudný život, iné naopak zaujímavý, najmä v dôsledku jeho konania. Rovnako je to s kapitolami, niektoré mi prišli extra zbytočné, autor ich tu nemusel ani zaradiť, zbytočné opisy, ktoré s hlavným dianím ani veľmi nesúvisia. Preto áno, niektoré pasáže ma naozaj nudili.

Súvisiaci obrázokA čo samotný príbeh? A - hlavný hrdina, sa zamiluje do Rhiannon, priateľky jedného z jeho "hostiteľov" (áno, viem, že to nie sú hostitelia, ale ja ich tu budem takto nazývať, nechcem počuť žiadne námietky!). Toto dievča mu počaruje až tak veľmi, že na ňu nevie prestať myslieť a i keď sa každý deň budí ako niekto iný, stále sa s ňou túži skontaktovať, tráviť s ňou čas i keby mal cestovať hodiny do mesta, kde býva. Proste ďalšia love story... aj keď pre začiatok len z jeho strany. Veď ako by mohla ona pochopiť, že on jednoducho nemá telo, ako by mohla každý deň žiť s niekym iným. Áno, je to telesná schránka, ale aj tak, je to neskutočne zvláštne...

Musím povedať, že bolo zaujímavé sledovať, ako sa autor vysporadúval s tým, čo si vlastne aj sám navaril. No i tak by som celkom rada nahliadla do Rhiannoninej hlavy, ako to ona celé brala. Ako uverila niekomu, kto tvrdil, že vlastne nemá svoje telo a raz je dievčaťom, raz chlapcom, vždy niekym iným... Ja by som sa z toho asi zbláznila, lepšie povedané A by som považovala za totálneho blázna i všetkých ľudí, z ktorých tiel by mi to tvrdil...
Súvisiaci obrázok

Aby som sa ešte vyjadrila k obálke, ako je už zvykom... Knižku mám s filmovou obálkou, existuje ešte aj staršia verzia, kde nie je tento filmový motív, ale výnimočne priznávam, že tu sa mi páči viac toto filmové prevedenie. Výnimky potvrdzujú pravidlo.




V konečnom dôsledku, príbeh bol napísaný celkom pútavo, odhliadnuc od niektorých kapitol, ktoré mi tam prišli úplne navyše, len aby sa natiahlo to čakanie na samotný záver. Je to naozaj jedno z tých oddychových čítaní, možno i na letnú dovolenku :) Odporúčam asi naozaj tej skupine mladších čitateľov - YA.

Osobne nemám knižke toho veľa, čo vytknúť, ale nebolo to nič úžasné ani prevratné. Teraz si však môžem už aj s kľudným svedomím pustiť film a možno tu potom pridám menší update. :D


Moje hodnotenie: 2,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.

streda 30. mája 2018

✏ Ovšem |recenzia

Názov knihy: Ovšem
Autor: Karel Kovář (Kovy)
Počet strán: 248
Vydavateľstvo: BizBooks
Rok vydania: 2017





Anotácia: 
Ze života za kamerou. Bez filtrů. Bez scénáře. O všem.

Ve sbírce osobních příběhů, básní a fotek sdílí Karel Kovář cestu obyčejného kluka z malého města, jehož život se během pár let otočil doslova vzhůru nohama. Od téměř idylického dětství, přes komplikované dospívání a tragikomické vztahy, až po budování kariéry na YouTube a smíření se se svou identitou. O stránce života, která byla důsledně skryta. O rodině a snaze zůstat sám sebou. O slzách smutku, štěstí a hlavně smíchu, protože toho není nikdy dost... Jednoduše o všem!

Moja recenzia:


Ak sa aspoň trošku pohybujete vo svete sociálnych sietí, určite ste zaregistrovali aj youtubera, ktorý vystupuje pod prezývkou Kovy. Na jeho kanáli sa nájdu medziiným i videá, ktoré majú za účel dnešnej mladej generácii či širokej verejnosti otvoriť oči či priblížiť niektoré témy, vložiť chrobáka do hlavy. Paródie, zábava a najmä mnohými obľúbené cestovanie a vlogy z rôznych miest sveta.

Kovyho videá si vždy rada pozriem, no bola som zvedavá i na jeho spisovateľské počiny, v podobe autobiografie. A ostala som naozaj milo prekvapená, do rúk sa mi dostala najlepšia "youtuberská" kniha z našej česko-slovenskej scény. 

Už len samotný názov je čímsi originálny - Ovšem, to je to, o čom autor presne píše. Spomienky z detstva, rodina, láska, začiatky, kreativita, úspech či dokonalosť. 
Kovyho myšlienky dopĺňajú fotografie či básničky, dokopy vytvárajú skvelý celok s krásnym dizajnom. 
Najviac som sa tešila asi na kapitolu Cestovanie, ktorá ma teda naozaj nesklamala. Pocity či príbehy z rôznych miest naprieč svetom, toto ma len usvedčilo v tom, že chcem viac cestovať! Ako sa dozviete, či už to sami tušíte, cestovanie prináša tie najlepšie zážitky, nové skúsenosti, hlavne treba vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. 

Text je písaný štýlom, akoby vám to Kovy sám priamo rozprával, akoby ste sedeli vedľa neho v kaviarni v LA nad šálkou kávy. Vďaka tejto knihe nahliadnete trochu hlbšie do jeho súkromia či vnútra a odkryjete ďalší kúsok človeka, ktorého doposiaľ poznáte len z obrazovky. 
Za najväčšie odkrytie súkromia považujem taký ten "coming out", kde otvorene píše o svojej orientácii a uvedomovaní si práve tejto skutočnosti. Zasiahli ma však i časti, kde spomína na svojho deda, ktorý mu toho veľa dal.

V závere knižku hodnotím naozaj kladne, je to najlepšia "youtuberská" kniha, ktorú som doposiaľ čítala a určite by som ju odporúčala nielen všetkým Kovyho fanúšikom, ale i ostatným, ktorí ho aspoň trošku registrujú. Je to dôkaz toho, že keď si ide človek za svojim, vie toho dokázať naozaj mnoho, dokonca sa stať vzorom, pre dnešnú mladú generáciu, mnohých inšpirovať a ukázať i to, že youtube nie je len akási pofidérna sieť, kde zo seba robia ľudia šaškov, lebo nevedia, čo skôr z rozmaru. 
Nájdete tu mnoho dobrých myšlienok, nad ktorými sa oplatí zamyslieť, mnoho tipov a príbehov, či motivácie. A keďže ide o Kovyho, v niektorých častiach sa naozaj aj zasmejete :)


Moje hodnotenie: 4/5


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.

piatok 30. marca 2018

Dear friend... |Humbook, plánujem cestovať...

Dear friends,
som tu, konečne o mne zas počuješ i tu na blogu. Nedovolím si však tvrdiť, že si si vôbec všimol/a, že nie som aktívna... tak či onak, mám pár noviniek, resp. vecí, s ktorými by som sa s Tebou rada podelila, teda ak mi to dovolíš...
Naozaj, keď sa pozriem na dátum, kedy som tu pridala nejaký článok naposledy, je to až na zaplakanie, takmer rok dozadu... snáď sa na tom, ale niečo zmení. Musí!

Čím začať? 
Nuž začnem asi najväčšou vecou, ktorá sa mi v poslednej dobe udiala. Zaskočila ma. Milo prekvapila. A ešte stále sa z toho teším ako malé decko. A čo to teda je? Nuž stala som sa ambasadorkou pre tohoročný Humbook festival - knižný festival, o ktorom už mnohí z vás určite počuli. Doteraz tomu nemôžem uveriť, na jednej strane sa neskutočne teším a na strane druhej, musím priznať, že mám aj celkom obavy. Ťažko povedať, či z toho, čo sa odo mňa bude očakávať alebo z toho, že tam vlastne nikoho nepoznám... no snáď sa to zmení. 
Určite by som však bola rada, ak by som sa tam mohla stretnúť aj s niektorými z vás. Tími, ktorí milujú knihy a radi by sa na takýto knižný festival prišli pozrieť. Sama som na žiadnom doposiaľ nebola. Takže tu máte také menšie info :)
Kedy? 6.10.2018 od 9:30 do 21:00
Kde? Praha - Kongresové centrum
Som z východného Slovenska, takže tá cesta ma asi zabije, keďže ma ide poraziť už len z pár hodín vo vlaku :D Navyše Prahu takmer vôbec nepoznám, keďže som tam bola raz v živote aj to pred desiatimi rokmi :D Nepredbiehajme však. 
Samotný program ani hostia, či už zahraniční alebo naši, československí, známi zatiaľ nie sú, no určite vás o tom budú informovať na instagrame či facebooku...

Ďalej Ti slávnostne oznamujem, že som sa asi práve úspešne dostala z čitateľskej krízy, ktorú som mala pravdepodobne taký rok... hrozné, viem. No dnes (včera) som takmer jedným nádychom prečítala knižku Láska a iné pobláznenia (môžete určite čakať videorecenziu :)), postupne sa pomaly prelúskavam Príbehmi na dobrú noc pre rebelky a tú chuť do čítania naozaj mám :D Síce stále si nie som istá a bojujem s akousi zlou myšlienkou, ktorá skrsla v mojej hlave o tom, že ma už nebaví veľmi točiť len o knihách... keď, ono ma to baví a nebaví zároveň, moju logikou pochopíš asi len veľmi ťažko. Každopádne, neplánujem prestať, pre zatiaľ...

S knižkami súvisí snáď aj ďalšia vec a to - robím si DSD I = Deutsches Sprachdiplom, certifikát z nemčiny, síce "len" úroveň B1, ale aj to je pre mňa niečo. 
No ale prečo to súvisí s knihami? Presne tie som si vybrala ako tému prezentácie na ústnu časť. Z toho ani tak obavy nemám, skôr z tej diskusnej časti, ktorá bude nasledovať za prezentáciou, kedy sa ma bude pýtať komisia na kadejaké veci okolo toho. Asi by som sa už mala začať učiť nejaké užitočné slovíčka k tomu, keďže mi už ostáva necelý týždeň. Snáď to dám :D

Koncom júna idem zo školy na výlet do Londýna, Edinburghu a Amsterdamu... rada by som odtiaľ spravila nejaký vlog a možno aj niečo ako miesta, ktoré boli spomínané v knihách. Nie som si práve istá, či sa na ne dostanem, ale bolo by to celkom zaujímavé, čo myslíš? 
Zatiaľ mám len na sto percent isté, že pôjdeme do Rosslyn Chapel, ktorá bola v Da Vinciho kóde, ktorý si musím ešte predtým prečítať :D 
Chcela by som Ťa týmto aj poprosiť, či by si mi prosím nenapísal/a nejaké miesta, ktoré sa spomínali v knihách a mohla by som ich tu tiež zaradiť... (zatiaľ tu mám King's Cross, Amsterdam z TFiOS... that's all :D, vážne si dobre nepamätám, aké knihy sa tu ešte odohrávali, teda ešte Insomnia...)

Pri cestovaní by som ešte ostala a v lete sa chystám, áno, zatiaľ ostaňme pri tom, že len chystám, na jazykový pobyt do Dublinuu! Neviem prečo, ale strašne ma lákajú krajiny ako Škótsko a Írsko, majú pre mňa akési nevysvetliteľné čaro... máš to tiež tak? Ale samozrejme tých krajín, ktoré chcem strašne navštíviť je oveľa viac :D 
Takže snáď sa mi to podarí vybaviť a nezačnem to vybavovať zase na poslednú chvíľu ako vždy... odtiaľ by som mala tiež skvelé nápady na články či videá, aspoň podľa mňa :D 

Za ten rok mám toho toľko nového, až si na to všetko ani nepamätám... och.
Budúci rok maturujem. wow... nejako rýchlo to celé zbehlo. No a na tom by nebolo nič prekvapivé, ak by som aspoň vedela, kam chcem ísť na výšku. Ale neviem. Netuším a priznávam, som z toho zúfalá. Mám vysnívanú univerzitu v Edinburgu, áno, lebo to je proste Edinburgh :D Ale tu sa naskytuje práve oná otázka, ale čo tam chcem študovať?
Všetci nado mnou krútia hlavou, neskôr sa smejú. Vraj si vyberám najprv miesto a až potom samotný odbor, ktorý mi škola môže ponúknuť. Ale áno, je to tak. Je to hlúpe? Ja viem. Ale ak by si boli/a na mojom mieste, vedel/a akurát to, čo študovať určite nechceš, tak by si na to išiel/a podľa mňa rovnako. Viem, že nakoniec si školu takto určite nevyberiem, ale takto aspoň objavujem odbory, ktoré by ma možno mohli baviť. No to, či naozaj aj budú, nevie nik. 
Preto nad tým teraz stále rozmýšľam a pravdepodobne aj dlho budem. Dospieť k výsledku, ktorý by som päť minút po tom nezavrhla, by bolo pre mňa vykúpením, ale zatiaľ to tak nefunguje.
Áno, som neskutočne nerozhodná! Ani neviem koľkokrát som si menila semináre minulý rok a koľkokrát si ich zmením teraz... teda, už to nie je možné, ale v septembri by sa to teda malo dať. Po poslednej, nedávnej zmene som skončila s matematikou, občianskou, spoločenskovedným seminárom a aby sa nepovedalo, k tomu celému som si dala aj počítačovú grafiku. Jéééj!

Ukončím to celé snáď len tým, že som teraz, ani sama neviem prečo, neskutočne navnadená na písanie. A však ani nie tak veľmi knižných tém, ale skôr tém zo života... Možno niečo pribudne i tu, ale skôr to vidím na ten druhý blog. 
A vnukol sa mi nový nápad, nové myšlienky a musím uznať, že je to celkom sľubné, na "novú" knihu. Práve začínam také to štádium inšpirácie, motivácie, aby som si naplnila studnicu nápadov a potom by z toho snáď aj niečo mohlo byť :)
Toto by bolo pre dnešný článok asi všetko. Tajne dúfam, že nebol príliš chaotický, príliš nudný či preplnený témami a vecami, ktoré vás vôbec nezaujímajú. Ale mala som potrebu o tom niečo napísať. Mala som potrebu ozvať sa a povedať: Haló! Stále žijem som tu. Nemám síce veľa času, rozmýšľam nad blbosťami, (čo som vám pravdepodobne aj dokázala), ale pokúšam sa to aspoň trošku meniť.



nedeľa 25. marca 2018

✏ 100 věcí, které dělají úspěšní lidé |(mini)recenzia

Názov knihy: 100 věcí, které dělají úspěšní lidé
Originálny názov: 100 Things Successful People Do
Autor: Nigel Cumberland
Počet strán: 208
Vydavateľstvo: Management Press
Rok vydania: 2018


Anotácia: Co pro vás znamená slovo úspěch? Jakého úspěchu byste v životě chtěli dosáhnout? Povýší vás? Zhubnete? Vydají vám knihu? Dobře vychováte děti a dočkáte se toho, že založí vlastní rodiny? Nebudete litovat toho, že jste šli za hlasem svého srdce? Váš život bude plný báječných lidí?  Zotavíte se z vážné nemoci? Ušetříte určitou finanční částku? Budete šťastní a spokojení s tím, co máte? 
Úspěch je velmi osobní a jedinečná záležitost. A to, co představuje „úspěch“ pro jednoho, někoho jiného vůbec nezajímá. Ale asi každý by se chtěl ve stáří ohlédnout zpět a prohlásit: „Prožil jsem úspěšný život“. Tato kniha vám pomůže při realizaci vašich plánů, od těch největších a nejvíce ambiciózních až po ty nejmenší a nejvšednější. V každé ze sta kapitol najdete jednu novou myšlenku, díky níž se můžete přiblížit svým cílům. Principy představíme a vysvětlíme na první straně. Na druhé straně se pak nacházejí menší i rozsáhlejší cvičení a aktivity, do kterých se můžete pustit ještě dnes. Získáte tak optimální postoje, návyky a způsoby chování, které maximálně zvýší vaše šance na ten váš jedinečný úspěch.

Moja recenzia:


Je to knižka, ku ktorej som si nikdy nemyslela, že sa dostanem, či dokonca po nej siahnem. Avšak zaujala ma a prebudila vo mne niečo, čo ma prinútilo si ju vyžiadať a siahnuť po nej. 

Veď kto by nechcel byť v tejto dobe úspešný? Kto by nechcel dosiahnuť úspech? 


Knižka je praktická ani nie príliš veľká ani malá, taká akurát. Viete ju nosiť v kabelke a čítať si jednotlivé kapitoly v práci, autobuse či kaviarni. 
Nemôžem povedať, že autor píše o veciach, o ktorých som nikdy nepočula, no vidno, že veľmi dobre vie, o čom hovorí (píše). Každá z týchto 100 vecí, ktoré robia úspešní ľudia je doložená aj príkladmi z bežného života, s ktorými sa autor stretol, má s nimi skúsenosť. Áno, niektoré veci viete nájsť na kadejakých fórach, ale podľa môjho názoru je to lepšie mať takto pekne zhrnuté v jednej knižke.
Aj keď som si nemyslela, že si po prečítaní niečo naozaj odnesiem, stalo sa tak. Niektoré myšlienky mi naozaj utkveli v pamäti. Knižky takéhoto typu je podľa môjho názoru lepšie čítať postupne ako návalovo, lebo inak si toho veľa naozaj nezapamätáte. Aj tak je toto však typ knihy, ku ktorej sa budete vracať, či už kvôli motivácii, oddychu či inšpirácii. 

"Skráťte si cestu k úspechu."

V konečnom dôsledku hodnotím knižku veľmi kladne, máte tu všetko veľmi pekne zhrnuté pod jednou strechou resp. v tomto prípade obálkou. Knižke som neudelila vyššie hodnotenie, lebo mi to moje "knihomoľské presvedčenie" nedovolí, rozumej: Ja som skôr na romány, niečo, čo má dej... veď ako by k tomu potom prišli všetky tie ostatné knihy :D

Knihu však odporúčam skôr pre starších čitateľov, pracujúcich, ale i študentov s vyššími cieľmi, plánmi do budúcnosti... v konečnom dôsledku však všetkým, ktorí chcú byť úspešnými!! :)

Moje hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.