Priznávam...
Človek by čakal v tomto období zrejme článok s vianočnou tématikou, minimálne akýsi christmas tag. Vianoce, ku ktorým vždy patrili i knižné darčeky, na ktoré som sa s radosťou rok čo rok hneď vrhla. Tentokrát však budú iné...
Dlho som si nahovárala, že to bude len nejaká čitateľská kríza, ale s postupom času si pomaly priznávam, hoc strašne nerada, že... že ma čítanie kníh už veľmi nebaví, nie tak ako kedysi. Nahováram si, že mám málo času, treba sa mi predsa konečne začať učiť na maturitu... výhovorky, ak by som naozaj chcela, ten čas si nájdem. Navyše nemám prečítanú ešte ani polovicu povinného čítania a všetci vieme, že by to už bolo na čase... v marci je prvá písomná maturita a ja som to ešte ani nevidela, ale nie o tom som chcela.
Zopár rokov dozadu som čítala, čítala som veľa, možno až príliš. Niektorí len neveriacky krútili hlavou, keď som zahlásila, že som za rok prečítala takmer sto kníh, teraz ich nie je ani dvadsať. Ale veď nie je to o číslach, nie? Viem, no vtedy som čítala, mala som na to chuť, tešila som sa z nových kníh. Vždy som sa rada prechádzala kníhkupectvom a na svoj siahodlhý wishlist pridávala stále nové a nové knihy.
Boli knihy to, čo ma napĺňalo? Myslím si, že áno. Dokonca som dúfala, že by som mohla v budúcnosti pracovať kdesi v tomto odvetví a byť knihám stále na blízku. Ľudia ma mali zapísanú ako tú, ktorá tak rada číta. Doteraz tak u mnohých figurujem, no veci sa zmenili. Hoc mám doma plnú knižnicu kníh a dennodenne na ňu hľadím, už nemám to nutkanie vziať si odtiaľ knihu a len tak sa začítať. Nemám chuť ani len na tie neprečítané knihy, ktoré tam stoja už hodnú dobu. Dokonca tam je i pár recenzákov, ku ktorým sa nie a nie dokopať, čo ma škrie asi najviac...
Nedávno sme tak sedeli a známa sa ma opýtala, kam na výšku, že pôjdem študovať zrejme niečo s knihami. Sledovala ma totiž na bookstagrame a vždy keď nevedela, čo robiť, tak si pozerala knižky, ktoré tam pridávam... celkom ma to potešilo a zarmútilo zároveň, s ťažkým srdcom som jej musela vysvetliť, že už to nie je jedna z vecí, ktoré sú tou neodmysliteľnou súčasťou mňa.
Toto je zrejme ten najhorší typ príspevku, ktorý som na knižný blog vôbec mohla napísať, ale je to tak. Čítanie ma nenapĺňa. Hoc niekedy si predsa len vezmem knižku, no celkom rýchlo to zdám. Tajne a kdesi v hĺbke duše však stále dúfam, že sa k nemu vrátim a budem opäť čítať s takou radosťou ako kedysi. Moje okolie ma však už bude asi stále vnímať ako knihomoľku...
Nenávidím to, ten pocit, keď ma jednoducho už ani nebavia veci, ktoré som milovala. Sama si nie som celkom istá, čím to môže byť spôsobené... Jedinou záchranou je snáď aspoň to, že ma ešte baví aspoň to písanie, stále si viem sadnúť a celé hodiny ťukať do klávesnice či písať si do zápisníka.
Prečo som však vôbec toto píšem? Chcela som vám dať vedieť aspoň takouto cestou, že hoc si to možno veľmi nevšímate, nie som tu veľmi aktívna, mám rozpísaných pár recenzie, ktoré chcem ešte niekedy dokončiť či nápady na články... momentálne to však cítim tak, že toto moje knižné smerovanie pomaly utíchne a ja sa tu odmlčím. Možno to nebude dnes, ani o mesiac, ale obávam sa, že to v blízkej dobe istotne príde. Písaniu sa však chcem venovať stále, je to pre mňa aj akousi terapiou a keďže toto je prvotne knižný blog a iné príspevky som tu nikdy mať nechcela (na to som mala starý blog Mati Helianthus), tak prispievať budem stále na mojom druhom blogu, o ktorom väčšina zrejme ani len netuší - Mati since 99' ...
Čítať by som však chela stále, i keď len málinko, či už len tri knihy za rok, ale nechcela by som na to úplne zanevrieť. Budem dúfať, že ma tento môj "stav" prejde, čím skôr, tým lepšie... no momentálne by som mala riešiť asi najmä iné problémy a otázky, na ktoré si musím prv zodpovedať, či už blížiace sa maturity alebo otázku vysokej školy. Stále som ju nerozlúštila a myslím si, že to je jedno z najväčších rozhodnutí... no a ja tu stojím zmätená, neschopná rozhodnúť sa, keby som aspoň vedela medzi čím sa rozhodujem, no ja o tom nemám ani len poňatia... viem len to, čo určite študovať nechcem, lenže čo s tými zvyšnými stovkami možností?
