piatok 12. októbra 2018

✏ Povolání pro ženu nevhodné |recenzia

Názov knihy: Povolání pro ženu nevhodné
Originálny názov: An Unsuitable Job for a Woman
Séria: Cordelia Grayová
Autor: P.D. James
Počet strán: 232
Vydavateľstvo: Motto
Rok vydania: 2018

Anotácia: Dvaadvacetiletá Cordelia se po smrti svého společníka stává jedinou majitelkou soukromé detektivní kanceláře. Jako první si ji najme sir Ronald Callender, aby objasnila příčinu sebevraždy jeho syna Marka. Mark odešel v posledním roce ze studií v Cambridgi a přijal místo zahradníka. O necelé tři týdny později ho nalezli za podezřelých okolností v jeho domku oběšeného. Cordelia, která od začátku nevěří, že šlo o sebevraždu, skládá dohromady fakta a odhaluje pečlivě utajovaná rodinná tajemství.

Moja recenzia:

P.D. James, pre niekoho je táto autorka detektíviek už možno veľmi dobre známa, no ja som sa o nej dozvedela len nedávno a rozhodla sa práve pre tento titul: Povolání pro ženu nevhodné. Dosť ma lákal ten názov.

Hlavnou hrdinkou tu je Cordelia Grayová, dvadsaťdvaročná žena - detektív. Kniha začína priamo nálezom mŕtvehon tela Cordeliinho spoločníka z detektívnej kancelárie, ktorý spáchal samovraždu. Už tu vidíme, že  Cordelia si vie udržať chladnú hlavu ako správny detektív, všíma si detaily a premýšľa nad všetkými možnosťami, nič nové. A tak odôvodnila i nám čitateľom, prečo Bernie zvolil práve tento spôsob smrti, prečo sú rezy tam, kde sú, načo tam je miska s vodou a podobne... 
Počas celej knihy náš sprevádza jej dôvtipnosť a musím uznať, že to je aj dosť sympatická mladá hrdinka, detektívka.
Sama síce nie som nejakou zarytou fanúšičkou detektívok, ale knižka ma naozaj dostala a páčila sa mi! Síce mi trvalo trošku dlhšiu dobu, kým som sa ňou prelúskala až nakoniec, ale to rozuzlenie stálo za to a bolo i dosť nečakané. Nič také, že už od začiatku viete presný koniec.

V budúcnosti možno ešte siahnem po nejakej knihe z pera tejto autorky , keďže ich má na konte naozaj mnoho a odvšadiaľ na ne počuť len slová chvály.
*Navyše, práve som sa dozvedela, že podľa tento knižky je natočený aj televízny seriál, takže ďalšia vec na mojom 'watch liste'!

Moje hodnotenie: /5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.

štvrtok 11. októbra 2018

✏ Povedz, že ma miluješ

Názov knihy: Povedz, že ma miluješ
Originálny názov: The Summer I Turned Pretty
Séria: Summer (1. diel)
Autor: Jenny Han
Počet strán: 240
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2018
Anotácia: Leto sa práve skončilo a Belly už netrpezlivo očakáva ďalšie. A potom ďalšie… a… Vlastne nežije pre nič iné ako letné prázdniny. Domček na pláži, slnko, more, zábava, najlepšia priateľka Sussanah a dvaja bratia – Jeremiah a Conrad. No v jedno leto, keď sa zo škaredého káčatka stáva nádherná labuť, sa všetko akosi začne meniť. Dvaja oslniví chalani, prvý bozk, prvá láska… Leto sa nezmenilo, zmenila sa ona. Musí si vybrať. Jeremiah alebo Conrad?


Moja recenzia:


Knižka, ktorá sa už na prvý pohľad hodí ako perfektné letné čítanie k moru. Len tak ležíte na lehátku či deke a čítate o Belly a jej láskach či neláskach... 
Belly trávi každé svoje letné prázdniny v plážovom domčeku najlepšej priateľky svojej mamy Sussanah. Vždy obklopená troma chalanmi, svojim bratom a Jeremiahom s Conradom, ktorí sú jej vlastne po všetkých tých rokoch už  tiež ako bratia. Prežili si tam toho mnoho, na čo spomína aj prostredníctvom flashbackov, v ktorých sa nám priblíži i čo to z ich minulosti. 

Stačilo. Končím. Už viac nebudem tvoja kamoška, obdivovateľka, nič také. Padám.

I napriek tomu, že tento príbeh vyzerá sľubne, sa mi nepáčil. Ak ho mám porovnať, a ja jednoducho musím, s Všem klukům, které jsem milovala, tak musím povedať, že toto sa mi naozaj nepáčilo, prišlo mi to akési plytké a bolo to jedno veľké sklamanie. V príbehu sa takmer nič nedialo, flashbacky mi často splývali s prítomnosťou a hlavná hrdinka? Nuž s tou som sa naozaj nevedela zžiť, je to snáď prvýkrát, kedy som si hlavnú postavu neobľúbila ani tým najslabším spôsobom a to je už čo povedať... 
Celkom sa mi však páčili postavy chlapcov, ktorým sa však autorka až do takej veľkej miery nevenovala, čo je naozaj škoda.
Celé to asi zachraňovalo naozaj len to prostredie, ktoré mi pripomínalo leto, ale príbeh sám o sebe ma vôbec nezaujal a to si dovolím tvrdiť, že mám takéto teenagerské romantické veci dosť rada.... 

Knižka je prvým dielom z trilógie, takže celkom ma zaujíma, o čom bude autorka písať ďalej a či sa aspoň trošku zlepší a dej sa trochu viac okorení, keďže stále je to tá Jenny Han, ktorá napásala aj Všem klukům, takže možno jej tú ďalšiu šancu predsa len dám... aj keď momentálne o tom nie som až tak veľmi presvedčená.

Koncom leta akoby sa všetko spomalilo a mali sme pocit, že leto je pripravené odísť. ... Aj raj dokáže človeka zadúšať.


Keď už nie príbeh, tak by som chcela pochváliť aspoň obálku, ktorá naozaj skvelo odzrkadľuje to, o čom knižka je, teda skôr kde a kedy sa dej odohráva. Obálka je svieža, pestrá a zároveň aj celkom jednoduchá, kiež by som to mohla povedať aj o knihe...

Čítala som na ňu množstvo pozitívnych recenzií, síce tak celkom nechápem, ako ňou mohli byť niektorí čitatelia ohúrení až do takej miery, ale budiž. Mne jednoducho nesadla, ale samozrejme ju nezakopem pod čiernu zem, niekedy mala aj svoje svetlé chvíľky a to, že som ju dočítala, tiež o niečom svedčí...

Moje hodnotenie: 2/5


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.

sobota 7. júla 2018

Ja a knižnice?

Knižnice patria neodmysliteľne ku knihomoľom alebo knihomoli do knižnice, či nie? A aký mám k nim vzťah ja? 
Áno, sú to úžasné miesta plné kníh, no nie úplne každý tu rád zavíta, pre niektorých je to však raj. A ako som na tom s knižnicami ja? Začnime pekne od začiatku.

Prvýkrát som si založila členstvo v knižnici, keď som mala sotva osem rokov. Áno, dosť mladý vek na to, aby som sa stala takou tou pravou vášnivou čitateľkou, ktorá má nos neustále v knihách. Sama sa čudujem, čo mi to napadlo, veď vedela som v tej dobe vôbec naozaj čítať? Čítať určite, ale prečítať na jeden nádych knihu, sotva. Celé mi to príde ako akýsi vtip.
Nuž ako som sa do tej knižnice vôbec dostala? Poviem vám. Za všetkým hľadajte priateľov. Veru, mala som najlepšiu kamarátku, o rok staršiu, no v škole bola predo mnou až dva roky, keďže ako septembrovému dieťaťu mi zle vychádzajú roky. Je možné, že ona ako štvrtáčka mala už i nejaké to povinné čítanie. A keďže som sa popri nej nechcela nechať zahanbiť, tiež som si tu vyberala kadejaké knižky, prvoradé však bolo, aby tam boli obrázky, čím viac, tým lepšie a pomenej textu. Nemohli to však byť žiadne príbehy o princeznách, tie sú predsa pre bábätká!
Ako tak spomínam, tak je pravdou, že nie všetky z týchto kníh, ktoré som si požičala, som naozaj aj prečítala. Bola som predsa len na prvom stupni a hoc i len taká 100 stranová kniha mi robila teda problém.
A tak si pamätám, že sme takto s tou mojou kamarátkou chodili do knižnice, ani nie 5 minút chôdze od našej bytovky. Niekedy sme si požičali i rovnaké knihy, že ich budeme čítať spolu a potom sa o tom rozprávať. Na to rozprávanie však nikdy nedošlo, zrejme sme mali  na preberanie lepšie témy :D
Úplne jasne si spomínam i na to, keď som si vybavovala svoj prvý čiateľský preukaz, doteraz ho mám doma a samotné členské stálo v tej dobe len 10 korún. Čo ak si porovnám s dvojkorunovým pelendrekom, ktorý bol fuč za pár sekúnd, tak bola naozaj smiešna suma. Neskôr to bolo už 50 centov, čo je stále celkom málo.
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt library
A viete, že je celkom možné, že to, čo som vám práve opísala ani neboli moje prvé skúsenosti s knižnicou? Niečo sa mi marí, kdesi hlboko v pamäti, že do knižnice sme chodili už ako škôlkari. Nebolo to však za účelom kníh, ale skôr celkového vzdelávania, poznávania, kedy nám pani knihovníčky vždy prichystali nejaké hry a obdobnú zábavu.
Do tej istej knižnice, kde sme z času na čas zavítali zo škôlky som začala už pravidelnejšie chodiť aj zo školy vrámci vyučovania alebo družiny. Nečudo, veď to bola Knižnica pre deti a mládež mesta Košice.
V rámci programu nám vždy predstavili nejaké zaujímavé knižky, ktoré sme si neskôr mohli požičať. Nedávno som mala ešte prístup k archívu výpožičiek ešte aj z týchto dôb, no bohužiaľ menili systém a už to nie je k dispozícii. Bolo by celkom zaujímavé, si to takto spätne prezrieť. Čím sa dostávam k tomu, že áno, stále mám členstvo práve v tejto knižnici, ako v jedinej. No intenzívne premýšľam nad zmenou. Predsa len tým dieťaťom už nie som hodnú chvíľu :D

Z riadkov vyššie vyznieva, že som do knižnice chodila rada, čítala odtiaľ knihy a všetko ostatné, čo knižnice obnášajú. Teraz prejdem skôr na takú tú "temnejšiu" stránku.
Predstava osemročného dievčatka v knižnici vám prišla určite milá (a možno aj nie :D), lenže toto dievčatko tam nechodilo vždy len kvôli knihám. Každý, kto bol niekedy v knižnici vie, že tam sú aj počítače, samozrejme určené hlavne pre vyhľadávanie informácií a štúdijné veci. Mne to však vtedy prišlo ako obrovské lákadlo. A tak, keď mala malá Maťka doma zakázaný počítač, zavítala prvé do knižnice, kde jej vždy ústretová pani knihovníčka povolila prístup na ten knižničný a zábava v podobe online hier či Pokecu sa mohla začať. Ozaj, spomína si ešte niekto na Pokec? :D Sama som skoro zabudla, že niečo také existovalo. Nuž áno, niekedy som chodila do knižnice hlavne i kvôli tomu internetu či hrám, ktoré sme doma hrať nemohli. Teda chodila som tam vždy s kamarátkou...
Po pár rokoch ma však to požičiavanie kníh z knižnice prešlo, členstvo som tam mala stále, ale zavítala som tam len v časoch najvyššej nutnosti. Teda povinné čítanie, na základnej škole sme mali dokopy asi len tri a ak som požadovanú knihu nezohnala u kamarátov či v kníhkupectve ostala mi len táto možnosť. Ale prečo som sa tých knižníc tak trochu štítila? Nuž prišlo mi, že tie knihy tam sú akési škaredé, smradľavé a špinavé, obchytané tisíckami rúk, mnohí ľudia nad nimi jedli, oliali ich. Počas čítania vám z nich vypadúvajú omrvinky z kohosi desiaty a podobne. Táto predstava vo mne ostáva i doteraz, ale už ma neodpudzuje až do takej miery. Vtedy mi totiž tie zožltnuté knihy doslova smrdeli a boli zvláštne na dotyk, nerada priznávam, áno, doteraz si z knižnice takúto knihu často nepožičiam. Je to zrejme už zakorenené kdesi hlboko vo mne.

Do knižnice som začala opäť pravidelne chodiť asi v deviatom ročníku na základnej. Postupne na začiatku strednej som si každý mesiac požičiavala nové knihy a teraz ma to už pomaly opäť opúšťa. Zavítam tam hlavne kvôli povinnému čítaniu, ktorého máme teraz naozaj hojne alebo ak do knižnice dostanú nejakú novú knihu, ktorú si kupovať veľmi nechcem, lebo mi za to pravdepodobne nestojí, ale prečítať si ju chcem aj tak. Vtedy mi to príde ako ideálna voľba.

Nedávno som sa dozvedela, že máme i vlastnú školskú knižnicu, pri akejsi prerábke elektriky v škole som ju dokonca pomáhala aj vypratať a potom opäť zoraďovať knihy podľa abecedy. Tie priestory sú tam naozaj stiesnené a nájdete tam prevažne povinné čítanie, ktoré sa už nenájde ani v osnovách, takže v podstate by som o nič ani neprišla. Doteraz o nej množstvo žiakov ani netuší.

V knižniciach som sa nikdy neskúšala učiť, ako dieťa som tam skôr leňošila na pohodlných kreslách a rozprávala sa s kamarátkou, hoc áno, viem, že v knižniciach by malo byť ticho, ale zrejme sme neboli dostatočne hlučné nato, aby nás niekto okríkol či nebodaj vyhodil. V budúcnosti, zrejme na vysokej škole sa to možno zmení a možno ani nie, hlavne v tej dnešnej dobe internetu.

Nuž, aby som to zhrnula, z tohto môjho "rozprávania" ste si zrejme uvedomili, že knižnicu nepovažujem za žiaden raj, ale ani zbytočnosť, ktorej sa oblúkom vyhýbam. Áno, je to užitočná vec, ak si chcete prečítať nejakú knihu, ktorú si kupovať nechcete alebo ju len jednoducho nikde neviete nájsť, vtedy je to naozaj záchrana! Pre mňa teda knižnica áno aj nie. V poslednej dobe ju naozaj už tak nevyužívam, raz a zase mi slúži ako zámienka na stretnutie sa s priateľmi. Rutina, kedy ideme do knižnice, niekto z nás knihy vráti alebo si ich požičia, zväčša to povinné čítanie a potom skočíme na obed či kávu.

Ako to máte s knižnicami vy? 

piatok 6. júla 2018

✏ Den co den |recenzia



Názov knihy: Den co den
Originálny názov: Every Day
Séria: Every Day
Autor: David Levithan
Počet strán: 344
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2018
Den co den - filmové vydání


Anotácia: Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života.
Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.

Moja recenzia:


Podľa knižky je natočený aj rovnomenný film, ktorý je jedným z dôvodov, prečo som po nej vôbec siahla. Jej prečítanie som sprvu odkladala, no nakoniec na ňu padol šťastný výber pred cestou do Anglicka, kde mi čiastočne skrátila dlhú cestu.
Samotný nápad. Každý deň sa prebudiť v inom tele, každý deň byť niekym iným. Nový život, noví ľudia, priatelia, rodina. Kto by si to rád nevyskúšal sám na vlastnej koži? No časom toho máte naozaj dosť, sami neviete, kým vlastne ste. 
Hlavný hrdina, považujme ho za chlapca, keďže sám seba tak po väčšinu času berie, si týmto prechádza každý deň a dá sa povedať, že si na to už zvykol. Aspoň do takej miery, ako sa na niečo takéto zvyknúť dá, ak vôbec...
Vždy sa prebudí v tele približne rovnakého veku, rôzne je však pohlavie, orientácia, výzor, povaha či príslušnosť, neraz rodine nič nerozumie, resp. musí loviť v pamäti svojho "hostiteľa", aby pochopil, čo od neho vlastne chcú. No nie je to na zbláznenie?
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt every day movie tumblr
Kniha je rozdelená do kapitol, jednotlivých dní, osôb, ktorými sa náš hlavný hrdina stáva. Niektoré majú dosť nudný život, iné naopak zaujímavý, najmä v dôsledku jeho konania. Rovnako je to s kapitolami, niektoré mi prišli extra zbytočné, autor ich tu nemusel ani zaradiť, zbytočné opisy, ktoré s hlavným dianím ani veľmi nesúvisia. Preto áno, niektoré pasáže ma naozaj nudili.

Súvisiaci obrázokA čo samotný príbeh? A - hlavný hrdina, sa zamiluje do Rhiannon, priateľky jedného z jeho "hostiteľov" (áno, viem, že to nie sú hostitelia, ale ja ich tu budem takto nazývať, nechcem počuť žiadne námietky!). Toto dievča mu počaruje až tak veľmi, že na ňu nevie prestať myslieť a i keď sa každý deň budí ako niekto iný, stále sa s ňou túži skontaktovať, tráviť s ňou čas i keby mal cestovať hodiny do mesta, kde býva. Proste ďalšia love story... aj keď pre začiatok len z jeho strany. Veď ako by mohla ona pochopiť, že on jednoducho nemá telo, ako by mohla každý deň žiť s niekym iným. Áno, je to telesná schránka, ale aj tak, je to neskutočne zvláštne...

Musím povedať, že bolo zaujímavé sledovať, ako sa autor vysporadúval s tým, čo si vlastne aj sám navaril. No i tak by som celkom rada nahliadla do Rhiannoninej hlavy, ako to ona celé brala. Ako uverila niekomu, kto tvrdil, že vlastne nemá svoje telo a raz je dievčaťom, raz chlapcom, vždy niekym iným... Ja by som sa z toho asi zbláznila, lepšie povedané A by som považovala za totálneho blázna i všetkých ľudí, z ktorých tiel by mi to tvrdil...
Súvisiaci obrázok

Aby som sa ešte vyjadrila k obálke, ako je už zvykom... Knižku mám s filmovou obálkou, existuje ešte aj staršia verzia, kde nie je tento filmový motív, ale výnimočne priznávam, že tu sa mi páči viac toto filmové prevedenie. Výnimky potvrdzujú pravidlo.




V konečnom dôsledku, príbeh bol napísaný celkom pútavo, odhliadnuc od niektorých kapitol, ktoré mi tam prišli úplne navyše, len aby sa natiahlo to čakanie na samotný záver. Je to naozaj jedno z tých oddychových čítaní, možno i na letnú dovolenku :) Odporúčam asi naozaj tej skupine mladších čitateľov - YA.

Osobne nemám knižke toho veľa, čo vytknúť, ale nebolo to nič úžasné ani prevratné. Teraz si však môžem už aj s kľudným svedomím pustiť film a možno tu potom pridám menší update. :D


Moje hodnotenie: 2,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.

streda 30. mája 2018

✏ Ovšem |recenzia

Názov knihy: Ovšem
Autor: Karel Kovář (Kovy)
Počet strán: 248
Vydavateľstvo: BizBooks
Rok vydania: 2017





Anotácia: 
Ze života za kamerou. Bez filtrů. Bez scénáře. O všem.

Ve sbírce osobních příběhů, básní a fotek sdílí Karel Kovář cestu obyčejného kluka z malého města, jehož život se během pár let otočil doslova vzhůru nohama. Od téměř idylického dětství, přes komplikované dospívání a tragikomické vztahy, až po budování kariéry na YouTube a smíření se se svou identitou. O stránce života, která byla důsledně skryta. O rodině a snaze zůstat sám sebou. O slzách smutku, štěstí a hlavně smíchu, protože toho není nikdy dost... Jednoduše o všem!

Moja recenzia:


Ak sa aspoň trošku pohybujete vo svete sociálnych sietí, určite ste zaregistrovali aj youtubera, ktorý vystupuje pod prezývkou Kovy. Na jeho kanáli sa nájdu medziiným i videá, ktoré majú za účel dnešnej mladej generácii či širokej verejnosti otvoriť oči či priblížiť niektoré témy, vložiť chrobáka do hlavy. Paródie, zábava a najmä mnohými obľúbené cestovanie a vlogy z rôznych miest sveta.

Kovyho videá si vždy rada pozriem, no bola som zvedavá i na jeho spisovateľské počiny, v podobe autobiografie. A ostala som naozaj milo prekvapená, do rúk sa mi dostala najlepšia "youtuberská" kniha z našej česko-slovenskej scény. 

Už len samotný názov je čímsi originálny - Ovšem, to je to, o čom autor presne píše. Spomienky z detstva, rodina, láska, začiatky, kreativita, úspech či dokonalosť. 
Kovyho myšlienky dopĺňajú fotografie či básničky, dokopy vytvárajú skvelý celok s krásnym dizajnom. 
Najviac som sa tešila asi na kapitolu Cestovanie, ktorá ma teda naozaj nesklamala. Pocity či príbehy z rôznych miest naprieč svetom, toto ma len usvedčilo v tom, že chcem viac cestovať! Ako sa dozviete, či už to sami tušíte, cestovanie prináša tie najlepšie zážitky, nové skúsenosti, hlavne treba vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. 

Text je písaný štýlom, akoby vám to Kovy sám priamo rozprával, akoby ste sedeli vedľa neho v kaviarni v LA nad šálkou kávy. Vďaka tejto knihe nahliadnete trochu hlbšie do jeho súkromia či vnútra a odkryjete ďalší kúsok človeka, ktorého doposiaľ poznáte len z obrazovky. 
Za najväčšie odkrytie súkromia považujem taký ten "coming out", kde otvorene píše o svojej orientácii a uvedomovaní si práve tejto skutočnosti. Zasiahli ma však i časti, kde spomína na svojho deda, ktorý mu toho veľa dal.

V závere knižku hodnotím naozaj kladne, je to najlepšia "youtuberská" kniha, ktorú som doposiaľ čítala a určite by som ju odporúčala nielen všetkým Kovyho fanúšikom, ale i ostatným, ktorí ho aspoň trošku registrujú. Je to dôkaz toho, že keď si ide človek za svojim, vie toho dokázať naozaj mnoho, dokonca sa stať vzorom, pre dnešnú mladú generáciu, mnohých inšpirovať a ukázať i to, že youtube nie je len akási pofidérna sieť, kde zo seba robia ľudia šaškov, lebo nevedia, čo skôr z rozmaru. 
Nájdete tu mnoho dobrých myšlienok, nad ktorými sa oplatí zamyslieť, mnoho tipov a príbehov, či motivácie. A keďže ide o Kovyho, v niektorých častiach sa naozaj aj zasmejete :)


Moje hodnotenie: 4/5


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Albatrosu, knižku si môžete zakúpiť tu.