Originálny názov: Shatter me
Séria: Roztrieštená (1. diel)
Autorka: Tahereh Mafi
Počet strán: 288
Vydavateľstvo: CooBoo
Rok vydania: 2013
Moja recenzia:
Ako začať? Moje pocity si nechajme na neskôr, začnime pekne od začiatku tým, o čom kniha vlastne je.
Juliette je zavretá v betónovej cele už stovku dní. Sama a zavrhnutá, s nikým neprehovorila odkedy ju tam zavreli. A dôvod? Je nebezpečná. Pre svojich rodičov, blízkych i spolužiakov. Chcú ju ukryť pred svetom, je jedinečná. Keď sa niekoho dotkne začnú sa diať zvláštne veci, zvláštne, nebezpečné až smrteľné veci... Juliette má len svoj zápisník a pero, len ten jej robí spoločnosť až kým jej nepridelia spoluväzňa, chlapca s bielym vtákom na hrudi, Adama. Nový systém ju chce použiť ako zbraň, chce ju použiť proti svetu, ktorý je aj tak už skazený. Ona má však iný názor...
Začiatky príbehu boli zdĺhavé, knihu som začala čítať takmer pred pol rokom (pred 4 mesiacmi, veď hovorím, že takmer). Vôbec ma to však nebavilo, bolo to zdĺhavé a do čítania som sa musela nútiť a potom som s tým sekla. Ku knihe som sa vrátila až teraz a prinútila sa ju dočítať.
Časti, keď bola Juliette v cele boli pre mňa utrpením, áno zamýšľala sa nad zaujímavými vecami, nad ktorými som rozmýšľala neskôr i ja, no chýbala mi tam akcia. Čakala som kedy sa ten dej dá konečne do pohybu, stalo sa tak, ale až po dlhšej dobe. Asi v polovici knihy som prišla na to, že kniha ma začala už aj baviť.
Julliete: Hlavná hrdinka, ktorú istým spôsobom aj obdivujem. Nie je to kvôli jej schopnosti zabíjať dotykom, ale najmä kvôli jej sebakontrole a tomu, že i keď disponuje takou obrovskou mocou, nechce ju nijak využívať a jej povaha sa nezmení, je stále milá, ústretová, robí si starosti o druhých a túži po láske, aby ju mal niekto úprimne rád... veď aj vlastní rodičia sa jej stránili. Na začiatku je dosť utiahnutá, ani psychicky na tom nie je najlepšie, no postupom času sa z nej formuje naozaj silná žena, ktorá si ide za svojím cieľom a riadi sa vlastným rozumom.
Adama som si aj celkom obľúbila, ale Warner? Tejto postavy som mala zo začiatku plné zuby, samozrejme, že to mal byť aj zámer. Obyčajný sebecký vodca, ktorý si všetko privlastňuje, rád rozkazuje a ak nie je po jeho, tak sa to neskončí dobre. Naozaj sa čudujem, že Juliette bola taká tolerantná a nezačala ho mlátiť a vyvádzať. Ona ho takpovediac tolerovala, no kebyže som na jej mieste, tak myslím, že by sa to preňho neskončilo najlepšie (ale vzhľadom na jeho silu, tak asi by som skončila zle ja, ale to v tomto prípade zanedbajme). Ale bez Warnera by príbeh nebol ono, nemalo by to ten šmrnc. Priznávam, že by mi tam dosť chýbal (áno, teraz si zrejme dosť protirečím) aj keď nerada, ale musím priznať, že som si ho potom už istým spôsobom obľúbila. Neviem sa veľmi rozhodnúť, či v knihe ide o milostný trojuholník medzi Juliette, Adamom a Warnerom, ale prikláňam sa skôr k tomu, že nie (nevyznám sa v tom veľmi).
Ku koncu knihy sa objavujú i ďalšie postavy, ktoré sú zaujímavé a obľúbite si ich. James je Adamov mladší brat, ktorý má desať rokov a je až obdivuhodné ako sa o seba dokáže postarať a čo všetko už zažil. Ďalej tu je aj Kenji, ktorý mi je veľmi sympatický, rád vtipkuje, dokáže odľahčiť situáciu, no je naňho aj spoľah.
Zvláštnosťou tejto knihy boli najmä prečiarknuté vety, ktoré narúšali schému textu, zloženého s písmen a pôsobili miestami rušivo.
Mne osobne trochu prekážali aj čísla, ktoré boli v niektorých častiach na každom kroku a neboli to čísla ako čísla písané slovom a čísla ako číslice, na číslach stránok mi to nevadí, ale ak máte v texte všade nejaké číslo, tak to na mňa pôsobí rovnako rušivo ako prečiarknuté vety. Miestami ma išlo poraziť, to bol taký problém napísať vetu: "3 údery srdca." ako "Tri údery srdca."? Dobre, autorke sa to možno tak páči, ale ja tu len vyjadrujem svoj názor...
V knihe som našla niekoľko naozaj pekných myšlienok i citátov. Niektoré myšlienky sú naozaj na zamyslenie, myšlienky hlavnej hrdinky, ktorá bola stovky dní zavretá sama v cele a mala čas na premýšľanie. Zamýšľala sa nad kvapkami dažďu, no inými zvláštnymi vecami, o ktorých by človek len tak nezačal rozmýšľať...
Námet na knihu bol dobrý, len to spracovanie by mohlo byť lepšie, autorke trvalo kým sa na začiatku rozbehla a v knihe sa začalo naozaj niečo diať, tá doba rozbehu by mohla byť naozaj kratšia. Napriek tomu sa mi však kniha páčila. Síce to pre mňa nebolo práve oddychové čítanie, ale predsa :)
Každopádne by som si rada prečítala aj pokračovanie, ale nie som za ním zas až tak žhavá.
Ak máte trpezlivosť a knižka vás zaujala, tak si ju určite prečítajte, ale rátajte s pomalším začiatkom :)
Juliette je zavretá v betónovej cele už stovku dní. Sama a zavrhnutá, s nikým neprehovorila odkedy ju tam zavreli. A dôvod? Je nebezpečná. Pre svojich rodičov, blízkych i spolužiakov. Chcú ju ukryť pred svetom, je jedinečná. Keď sa niekoho dotkne začnú sa diať zvláštne veci, zvláštne, nebezpečné až smrteľné veci... Juliette má len svoj zápisník a pero, len ten jej robí spoločnosť až kým jej nepridelia spoluväzňa, chlapca s bielym vtákom na hrudi, Adama. Nový systém ju chce použiť ako zbraň, chce ju použiť proti svetu, ktorý je aj tak už skazený. Ona má však iný názor...Začiatky príbehu boli zdĺhavé, knihu som začala čítať takmer pred pol rokom (pred 4 mesiacmi, veď hovorím, že takmer). Vôbec ma to však nebavilo, bolo to zdĺhavé a do čítania som sa musela nútiť a potom som s tým sekla. Ku knihe som sa vrátila až teraz a prinútila sa ju dočítať.
Časti, keď bola Juliette v cele boli pre mňa utrpením, áno zamýšľala sa nad zaujímavými vecami, nad ktorými som rozmýšľala neskôr i ja, no chýbala mi tam akcia. Čakala som kedy sa ten dej dá konečne do pohybu, stalo sa tak, ale až po dlhšej dobe. Asi v polovici knihy som prišla na to, že kniha ma začala už aj baviť.
"V očiach sa mu zrkadlia spomienky, ktoré sú jediným oknom do môjho sveta."
Julliete: Hlavná hrdinka, ktorú istým spôsobom aj obdivujem. Nie je to kvôli jej schopnosti zabíjať dotykom, ale najmä kvôli jej sebakontrole a tomu, že i keď disponuje takou obrovskou mocou, nechce ju nijak využívať a jej povaha sa nezmení, je stále milá, ústretová, robí si starosti o druhých a túži po láske, aby ju mal niekto úprimne rád... veď aj vlastní rodičia sa jej stránili. Na začiatku je dosť utiahnutá, ani psychicky na tom nie je najlepšie, no postupom času sa z nej formuje naozaj silná žena, ktorá si ide za svojím cieľom a riadi sa vlastným rozumom.
Adama som si aj celkom obľúbila, ale Warner? Tejto postavy som mala zo začiatku plné zuby, samozrejme, že to mal byť aj zámer. Obyčajný sebecký vodca, ktorý si všetko privlastňuje, rád rozkazuje a ak nie je po jeho, tak sa to neskončí dobre. Naozaj sa čudujem, že Juliette bola taká tolerantná a nezačala ho mlátiť a vyvádzať. Ona ho takpovediac tolerovala, no kebyže som na jej mieste, tak myslím, že by sa to preňho neskončilo najlepšie (ale vzhľadom na jeho silu, tak asi by som skončila zle ja, ale to v tomto prípade zanedbajme). Ale bez Warnera by príbeh nebol ono, nemalo by to ten šmrnc. Priznávam, že by mi tam dosť chýbal (áno, teraz si zrejme dosť protirečím) aj keď nerada, ale musím priznať, že som si ho potom už istým spôsobom obľúbila. Neviem sa veľmi rozhodnúť, či v knihe ide o milostný trojuholník medzi Juliette, Adamom a Warnerom, ale prikláňam sa skôr k tomu, že nie
"Neviem, ako vyzerá nenávisť, až kým sa neusmeje. Až kým sa neotočí a neskriví svoje zuby a ústa plné lží do niečoho, čo navonok vyzerá až príliž pasívne."
Ku koncu knihy sa objavujú i ďalšie postavy, ktoré sú zaujímavé a obľúbite si ich. James je Adamov mladší brat, ktorý má desať rokov a je až obdivuhodné ako sa o seba dokáže postarať a čo všetko už zažil. Ďalej tu je aj Kenji, ktorý mi je veľmi sympatický, rád vtipkuje, dokáže odľahčiť situáciu, no je naňho aj spoľah.Zvláštnosťou tejto knihy boli najmä prečiarknuté vety, ktoré narúšali schému textu, zloženého s písmen a pôsobili miestami rušivo.
Mne osobne trochu prekážali aj čísla, ktoré boli v niektorých častiach na každom kroku a neboli to čísla ako čísla písané slovom a čísla ako číslice, na číslach stránok mi to nevadí, ale ak máte v texte všade nejaké číslo, tak to na mňa pôsobí rovnako rušivo ako prečiarknuté vety. Miestami ma išlo poraziť, to bol taký problém napísať vetu: "3 údery srdca." ako "Tri údery srdca."? Dobre, autorke sa to možno tak páči, ale ja tu len vyjadrujem svoj názor...
V knihe som našla niekoľko naozaj pekných myšlienok i citátov. Niektoré myšlienky sú naozaj na zamyslenie, myšlienky hlavnej hrdinky, ktorá bola stovky dní zavretá sama v cele a mala čas na premýšľanie. Zamýšľala sa nad kvapkami dažďu, no inými zvláštnymi vecami, o ktorých by človek len tak nezačal rozmýšľať...
Námet na knihu bol dobrý, len to spracovanie by mohlo byť lepšie, autorke trvalo kým sa na začiatku rozbehla a v knihe sa začalo naozaj niečo diať, tá doba rozbehu by mohla byť naozaj kratšia. Napriek tomu sa mi však kniha páčila. Síce to pre mňa nebolo práve oddychové čítanie, ale predsa :)
Každopádne by som si rada prečítala aj pokračovanie, ale nie som za ním zas až tak žhavá.
Ak máte trpezlivosť a knižka vás zaujala, tak si ju určite prečítajte, ale rátajte s pomalším začiatkom :)
Moje hodnotenie: 3,5/5
Veľmi pekná recenzia. Mne sa kniha veľmi páčila. Už mám doma aj dvojku a teším sa na ňu. :)
OdpovedaťOdstrániťMilan z blogu: http://booklovers-world.blogspot.sk/
Ďakujem :) Ja som nad knižkou po napísaní recenzie ešte trochu rozmýšľala a usúdila som, že som na to pokračovanie aj celkom zvedavá. Síce neviem kedy, ale učite si ho prečítam :)
Odstrániť