✏ Nevypovedané |recenzia

Názov knihy: Nevypovedané
Originálny názov: Unspeakable
Autor: Abbie Rushton
Počet strán: 272
Vydavateľstvo: Ikar (Yoli)
Rok vydania: 2016

Moja recenzia:

Prečo som sa rozhodla prečítať práve túto knižku? Nebolo to zrejme ani kvôli anotácii, či celkovým ohlasom, ale práve kvôli obálke, ktorá sa mi naozaj páčila (najmä v tom prvom momente ako som ju uvidela, čím dlhšie na ňu pozerám teraz, tým mi príde menej úchvatná, čo už...)

Príbeh je o Megan, ktorá jednoducho nerozpráva, nie nie je nemá, len nerozpráva... neprehovorí ani s vlastnou mamou, jednoducho s nikým. To prečo Megan prestala hovoriť sa postupne dozvieme, áno stalo sa to zo sekundy na sekundu, v momente, keď zomrela jej najlepšia kamarátka. Mnohokrát sa pokúšala prehovoriť, no niečo v jej hlave jej to nedovolí, akýsi vnútorný hlas...

Do školy však prestúpi nové dievča Jasmine, ktorá sa o Megan začne zaujímať a stanú sa z nich priateľky. Megan nedokáže pochopiť, prečo sa s ňou Jasmine chce kamarátiť, akoto, že sa vôbec nevypytuje prečo nerozpráva... jednoducho si nevie predstaviť žiaden dôvod, prečo by také úžasné dievča chcelo tráviť čas práve s ňou.

"Akoby som chcela riskovať, že pravda vyjde najavo. Nie. Budem mlčať. Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek." 

Megan nehovorí (ako keby som to už nespomínala päťdesiatkrát), ak sa potrebuje s niekým porozprávať, tak píše na papier alebo taktiež píše listy, ako napríklad svojej mŕtvej najlepšej priateľke Hane. Žije len s mamou, s ktorou nemá až taký vrúcny vzťah, aký mala kedysi so svojim dedkom. V škole má pridelenú terapeutku, s ktorou máva sedenia, po ktorých sa síce jej stav veľmi nezlepšuje, ale aspoň nemusí trčať na hodinách. 

Keďže nerozpráva, tak patrí medzi tých čudákov a stáva sa terčom posmechu, ale i šikany zo strany spolužiakov, ba i niekdajších priateľov.
Megan som si celkom obľúbila, ale občas mi celý tento vzťah k nej ako k postave kazil ten jej vnútorný hlas (aj keď je to predsa len jej hlas a nie ona, tak fájn :D) Hneď na začiatku som si ju obľúbila a to kvôli jednej veci, chcela zachrániť život psíkovi a keďže ja milujem zvieratá, tak mi tento krát môj vnútorný hlas nedal a jednoducho som si povedala, že je skvelá (aj keď mhm... o tom potom, teda v tejto recenzii určite nie, ale no...)

Meganina mama, mi občas poriadne liezla na nervy a mala som sto chutí vliezť do príbehu a poriadne ju prefackať i keď je už dospelou ženou a matkou, ale občas sa tak vôbec nespráva.

Dej sa viac menej točí okolo toho, že nám Megan postupne odhaľuje tajomstvo, ktoré skrýva a toho, čo sa vlastne stalo v tú osudnú noc. Avšak asi tak v polovici knihy, nás autorka prekvapí a vyjde na povrch niečo, čo by zrejme netipoval nikto z nás... A musím sa priznať, že práve od tohto okamihu ma knižka začala aj viac baviť a vniesla do mňa takú tú iskierku nádeje, že to bude už len lepšie a lepšie (a aj bolo ;))

Až pri písaní tejto recenzie som prišla na to, že o knižke som už predsa len počula, ale mala som ju zafixovanú s anglickou obálkou, ktorá mi utkvela v pamäti a musím uznať, že sa i k deju hodí o trochu viac ako tá naša, ale i tá naša má svoje čaro ;)

Nedá mi nespomenúť, ale knižka mi zo začiatku dosť pripomínala Eleanor & Park a ku koncu zas trošku Kečupové oblaky, možno si až príliš spájam nejaké veci, ale jednoducho som to tu chcela spomenúť :)

Knižka mi príde ako taký menší mix všetkého, čo sa v YA ocitá, ale nehovorím, že práve táto autorka neprišla s niečím originálnym! Jej štýl písania sa mi páčil a naozaj som si pri knižke oddýchla, odporúčam vám ju aj teraz ako také letné/prázdninové čítanie ;)

Moje hodnotenie: 3,5/5