piatok 1. januára 2016

✏ Dám Ti aj slnko |recenzia

Názov knihy: Dám Ti aj slnko
Autorka: Jandy Nelson
Počet strán: 352
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Čítala som od-do: 31.12.2015-1.1.2016


Moja recenzia:


Hlavní hrdinovia, dvojčatá, Jude a Noe. Dvojčatá, ktoré sú si v trinástich rokoch úplne odlišné. Jude je krásna, venuje sa chlapcom, chce zaujať každého pozornosť, maľuje sa, oblieka si krátke sukne, ...
a to vadí jej mame, s ktorou sa ustavične háda. Noe je naopak utiahnutý, tichý, nemá priateľov a je tak trochu aj utláčaný. Nikam sa však nepohne bez svojho skicára, kam si vždy kreslí veci, ktoré vidí v hlave pomocou uhlíka, je v tom úžasný. Strašne túži dostať sa na prestížnu umeleckú školu CSA. No keď majú 16 sú ako vymenení, akoby si ich charaktery jednoducho vymenili miesta.

Knižka je písaná v dvoch časových pásmach, jedno je, keď majú dvojčatá trinásť rokov, je písaná z pohľadu Noeho, tieto "kapitoly" majú názov Neviditeľné múzeum. A druhé pásmo sa odohráva v dobe, keď sú už dvojčatá staršie, majú šestnásť rokov, toto obdobie je vnímané z Judeinho pohľadu a nazýva sa História šťastia. Dej sa prepína medzi týmito dvoma obdobiami...

"...určite tam je oceán, voda v ňom je fialová, piesok modrý a obloha krikľavozelená."

Jude vraj podľa svojej babičky zdedila sweetwinovský dar intuície, lebo vedela urobiť z jazyka kvet. Babka však umrela a Jude odkázala svoju bibliu, no nie je to obyčajná biblia, sú tam jej myšlienky a všelijaké zozbierané povery. Jude bibliu berie dosť vážne a neskôr sa týmito poverami začne aj riadiť. V častiach, ktoré sú písané z jej pohľadu sa tieto povery i vyskytujú.
"V každom páre dvojčiat je jeden anjel a jeden čert."
"Keď dá chlapec dievčine pomaranč, jej láska sa k nemu znásobí."
V šestnástich je Jude už úplne iná ako kedysi. Neoblieka si šaty, ktoré si kedysi sama šila, chodí oblečená ako chlapec, svoje krásne vlasy si ostrihala a študuje rôzne choroby, bojkotuje chlapcov, jednoducho je z nej úplné iné dievča ako v jej trinástich rokoch. Ľutuje to obdobie, ľutuje to, ako sa správala k mame, ktorá je už mŕtva a nedá sa to nijako napraviť.
Študuje na umeleckej škole CSA, kam vlastne ani tak veľmi nechcela ísť, no je tam, jej brata však nevzali. V škole sa jej nedarí, jej výtvory cez noc praskajú, myslí si, že ich ničí duch jej matky, ktorý sa jej však ešte nikdy nezjavil narozdiel od babky Sweewinovej, ktorý jej robil často spoločnosť.

Noe sa taktiež zmenil, keď mal trinásť prišiel na to, že je gej a zamiloval sa do chlapca Briana, no na jednej party sa niečo stane a celý Noeho život sa zmení. Začne chodiť na party, skákať z útesov, hazardovať s vlastným životom. Navyše ho neprijmú ho na CSA, na školu, na ktorú tak veľmi túžil ísť, bol to jeho sen. Zahodí všetky svoje kresby, ku skicáru sa ani nepriblíži a začne sa jeho "nový život", stane sa z neho partyboy a dokonca si začne lepšie rozumieť s vlastným otcom.
V pasážach z Noeovho pohľadu nemáme síce žiadne povery z babkinej biblie, no máme tu niečo iné a to názvy jeho skíc, obrázkov, ktoré nakreslil. Ako menší kreslil predsa vždy a všade...

Dvojčatá si k sebe nenašli cestu ani po smrti matky, ako deti boli úplne nerozluční a teraz? Vyhýbajú sa sami sebe navzájom, občas spolu prehodia reč, no majú svoje záujmy, nie je to také ako kedysi.
Každé z dvojčiat má i tajomstvo, ktoré pred tým druhým tají a zožiera ich i pocit viny. Noe navyše obviňuje Jude z toho, čo sa stalo na party i z toho, že nie je s Brianom...


"Kvôli tebe som sa vzdala skoro celého sveta. Slnka, hviezd, oceánu, stromov, všetkého."

Ako deti si delili svet, čo komu patrí. Tento citát sa mi veľmi páči. Jude sa vzdala všetkého okrem kvetov, tie si nechala a to len kvôli jednej kresbe, skici.
Obálka knihy je jednoduchá, no i napriek tomu sa mi páči, rovnako ako "výzdoba" stránok, kadejaké machule, vytrhnuté stránky.

Knižka sa mi neuveriteľne páčila, no nebola dokonalá. Páčili sa mi tam najmä myšlienky. No ten nápad, žiaden fantastický svet, kde je všetko dokonalé, úžasná a šťastná rodinka, bezstarostní rodičia, ktorí dajú svojím deťom všetko po čom túžia. Toto bol reálny svet s problémami, ktoré patria k dnešnej dobe, žiarlivosť, vina.
Knižka o rodine, žiali, pocite viny, odvahe, ale i láske a odpustení a o kreativite a umení, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou tejto rodiny.

Od tejto autorky som ešte nečítala žiadnu knižku, no po skúsenosti s touto už viem, že sa onedlho vrhnem na ďalšiu z jej kníh a to, že je autorkou rovnakého kalibru ako John Green, Gayle Forman a Rainbow Rowell? Tak k tomu môžem povedať (v tomto prípade napísať) len toľko, že osobne si myslím, že je lepšia ako Green, toť je môj názor, ostatných spisovateľov až tak dobre nepoznám (áno čítala som od nich zo dve knižky, ale to nie je až tak veľa, aby som to dokázala posúdiť)...

Knižku jednoznačne odporúčam, no nie tak kvôli deju, ale kvôli myšlienkam, ktoré vás chytia za srdce, knižke neudeľujem plný počet bodov, no to neznamená, že z nej nie som nadšená a že sa mi tak veľmi nepáčila. Áno, to hodnotenie je trochu neobvyklé, no trošku mi tam niečo chýbalo, ale bolo to i napriek tomu úžasné. Knihu si určite prečítajte a dajte mi vedieť, aké pocity či dojmy ste z nej mali vy.
Musím povedať, že to bola úžasná voľba, prečítať si knižku takto na prelome dvoch rokov, bolo to krásne zakončenie roku 2015 a nový začiatok roku 2016, som veľmi rada, že som v tomto období čítala práve túto knihu! ♥


Moje hodnotenie: 4,8/5 ♥

2 komentáre: