Autorka: Annabel Pitcher
Počet strán: 288
Vydavateľstvo: Slovart
Rok vydania: 2015
Moja recenzia:
Pätnásť ročné dievča, ktoré píše listy väzňovi, Stuartovi Harrisovi, ktorý je v cele smrti. Našla si ho na internete a majú jednu vec, ktorá ich spája, obaja sú zodpovední za smrť niekoho blízkeho. Dievča si v listoch hovorí Zoe, no je pravé meno je iné. Trápi sa kvôli tomu, čo sa stalo, máva zlé sny, a tak sa rozhodne niekomu zdôveriť, niekomu celkom neznámemu. Aby toho nebolo veľa, matka zosnulého jej stále vyvoláva, túži sa s ňou rozprávať a tráviť s ňou čas...
Spravila som niečo zlé. Niečo naozaj strašné. A najhoršie na tom je, že sa mi to prepieklo.
Zoe, pätnásťročné dievča, ktoré má dve mladšie sestry, Sofi a Bodku. Navštevuje strednú školu, poriada sa party, na ktorú ju pozve chalan, ktorý sa jej páči Max. Na party sa však zoznámi aj s Chalanom s hnedými očami až neskôr príde na to, že sú bratia a volá sa Aaron.
Bodka je hluchá, no komunikujú s ňou pomocou posunkovej reči a učí sa aj čítať z pier, no veľmi je to nejde.
Mama je nezamestnaná a stará sa doma o dievčatá, je toho názoru, že sa o ne treba stále starať, a tak nemôže začať pracovať. Dedko dostal mozgovú príhodu, napriek tomu, že s rodinou boli už dlho pohádaní, tak jeho syn, otec Zoe, sa oňho začne starať a venovať mu svoj čas, no jeho manželka s tým vôbec nesúhlasí.
Celý čas vieme, že Zoe môže za niekoho smrť alebo si to aspoň myslí. No nevieme za koho smrť, vieme, že to bude Max alebo Aaron, no ktorý z nich? Ja osobne som bola strašne zvedavá, kto to je, no dozvedela som sa to až na konci knihy. Rovnako i spor, ktorý bol medzi dedkom a rodinou sa nám vyjaví až v závere knihy, takže čitateľ si to môže len namýšľať.
V knižke sa prelína súčastnosť s minulosťou. Minulosť tu je vo forme listov, ktoré Zoe píše Stuartovi.
Osobne som možno trošku čakala, že autorka nám priblíži to, ako Stuart na listy reagoval, no nestalo sa tak, to však nič nemení na fakte, že sa mi knižka páčila. Bola tu teenagerská láska, pocity viny, smútok, zúfalstvo, rodinné problémy...
A dávam knižke aj plus za to, že sa tu spomínal Harry Potter a nie raz! :D Dokonca aj Stuart pripomínal Zoe práve Harryho, takže od tej chvíľky moja predstavivosť naozaj pracovala :)
Knižka je doplnená i o malé ilustrácie, ktorých je síce málo, ale aj tak som rada, že sú tam. Rovnako ak sa pozriete na opačnú stranu ako je chrbát knižky, tak na stránkach sú nakreslené červienky, čo sa mi veľmi páčilo :)
A prečo práve kečupové oblaky? Sprvu som to veľmi nechápala, no potom príde scénka, ktorá nám to priblíži, nesúvisí to ani tak s dejom knihy... Všetko čo k tomu môžem napísať je: Zemiaky, kečup, klobáska...
Knižku odporúčam, sú tam časti, ktoré sa odohrávajú i v tomto predvianočnom čase, takže aj to dokáže potešiť. Je to naozaj pekné spríjemnenie a sú tam veľmi pekné myšlienky, je to jedna z najlepších (možno aj najlepšia) Young Adult knižka, ktorú som tento rok čítala :)
Bodka je hluchá, no komunikujú s ňou pomocou posunkovej reči a učí sa aj čítať z pier, no veľmi je to nejde.
Celý čas vieme, že Zoe môže za niekoho smrť alebo si to aspoň myslí. No nevieme za koho smrť, vieme, že to bude Max alebo Aaron, no ktorý z nich? Ja osobne som bola strašne zvedavá, kto to je, no dozvedela som sa to až na konci knihy. Rovnako i spor, ktorý bol medzi dedkom a rodinou sa nám vyjaví až v závere knihy, takže čitateľ si to môže len namýšľať.
V knižke sa prelína súčastnosť s minulosťou. Minulosť tu je vo forme listov, ktoré Zoe píše Stuartovi.
Osobne som možno trošku čakala, že autorka nám priblíži to, ako Stuart na listy reagoval, no nestalo sa tak, to však nič nemení na fakte, že sa mi knižka páčila. Bola tu teenagerská láska, pocity viny, smútok, zúfalstvo, rodinné problémy...
A dávam knižke aj plus za to, že sa tu spomínal Harry Potter a nie raz! :D Dokonca aj Stuart pripomínal Zoe práve Harryho, takže od tej chvíľky moja predstavivosť naozaj pracovala :)
Knižka je doplnená i o malé ilustrácie, ktorých je síce málo, ale aj tak som rada, že sú tam. Rovnako ak sa pozriete na opačnú stranu ako je chrbát knižky, tak na stránkach sú nakreslené červienky, čo sa mi veľmi páčilo :)
A prečo práve kečupové oblaky? Sprvu som to veľmi nechápala, no potom príde scénka, ktorá nám to priblíži, nesúvisí to ani tak s dejom knihy... Všetko čo k tomu môžem napísať je: Zemiaky, kečup, klobáska...
Knižku odporúčam, sú tam časti, ktoré sa odohrávajú i v tomto predvianočnom čase, takže aj to dokáže potešiť. Je to naozaj pekné spríjemnenie a sú tam veľmi pekné myšlienky, je to jedna z najlepších (možno aj najlepšia) Young Adult knižka, ktorú som tento rok čítala :)
Moje hodnotenie: 4/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára